Avšak mám taký pocit, že ako občania ani nemáme na výber. Po nedávnej plynovej kríze sa na celom Slovensku začali horúce debaty o potrebe decentralizácie a diverzifikácie zdrojov energie a konečne sme „objavili“ možnosť využitia obnoviteľných zdrojov. Avšak akonáhle to najhoršie prehrmelo, vrátili sme sa k našim starým - známym „ruským“ zdrojom: plynu, uhliu a jadru.
Otázka znie: Pre koho to vláda robí? Odhliadnuc od našich existujúcich jadrových elektrární (4 reaktory), ktoré sú tak spopularizované, že ľudia ani nevedia prečo ich vlastne chcú, ďalšie 2 jadrové bloky sú vo výstavbe, 1 v štádiu zámeru po výbere strategického partnera (čo sa stalo veľmi potichu, aby sa náhodou niekto nepýtal ako tento výber prebehol), všetko ostatné sa stretáva s obrovskou vlnou odporu.
Pozrime sa na situáciu napríklad na východe SR, kde sa plánuje výstavba dvoch tepelných elektrární na spaľovanie čierneho uhlia (ktoré sa na Slovensku neťaží a bude sa musieť dovážať zo zahraničia - Čiech, Ruska, Poľska, alebo Ukrajiny), ako aj snahy o ťažbu uránovej rudy (14 lokalít na Slovensku). V oboch prípadoch dochádza k odporu zo strany samospráv, obyvateľov z blízkeho aj širšieho okolia, lokálnych aj národných združení, ako aj environmentalistov (vyše 85 000 podpisov na petícii proti ťažbe uránu – www.stopuranu.sk ). Prečo ich však nikto nepočúva? Odkedy vláde a príslušným úradom nezáleží na verejnej mienke, relevantných pripomienkach a námietkach, vplyvoch takýchto zámerov na zdravie obyvateľstva a stav životného prostredia? To si naozaj hocikto môže vymyslieť akýkoľvek projekt a nikto ho nedokáže zastaviť?
Aby toho nebolo málo, tento týždeň sa v médiách objavila správa o plánoch štátnej ruskej spoločnosti TVEL o plánoch na výstavbu závodu na výrobu jadrového paliva na území Slovenska. Vraj už dochádza k rokovaniam (zrejme tajným, keď sme sa ako občania o tom neboli informovaní) s ministerstvom hospodárstva. O čo tu teda ide? Snaží sa naša vláda vyjsť ruskej federácii v ústrety vo všetkom, alebo vybudovať jadrové impérium (šialenstvo)? Na takom malom území máme rádioaktívnych materiálov až-až, a po výstavbe takéhoto závodu by dochádzalo k ich zvýšenej koncentrácii a preprave, ako aj produkcii ďalšieho rádioaktívneho odpadu.
Prečo sa nás nikto nepýta či to naozaj chceme? A keď sa dozvieme o takomto alebo podobnom zámere, prečo nás nikto neberie vážne? Nikto z nás nechce mať vysoko nebezpečnú uránovú baňu, úpravňu uránových rúd, ovzdušie znečisťujúcu uhoľnú elektráreň, dlhodobé úložisko jadrového odpadu, alebo nákladiaky neustále prenášajúce rádioaktívny materiál pri našich obydliach. Nech sa ozve ten, kto by to privítal. Vyzerá to však tak, že to nikoho nezaujíma. Hovoria, že je to pre nás dobré. Že je to potrebné. Že to nebude mať ÚPLNE ŽIADNE negatívne dopady. Naša milá vláda snáď schváli čokoľvek, čo dostane naservírované našim vzorom z východu, bez ohľadu na mienku národa a dopady na jeho zdravie a životné prostredie.
Nebolo by jednoduchšie začať vytvárať pracovné miesta a produkovať energiu z obnoviteľných zdrojov? Každému by sa určite dýchalo oveľa ľahšie...
