Zvládnutie jadrovej havárie neznamená len vynaloženie obrovského úsilia v samotnej elektrárni, ale aj ochranu obyvateľov, ktorí sú, alebo môžu byť únikom rádioaktivity ohrození. Na Slovensku sú vymedzené tzv. oblasti ohrozenia - 21 km v okolí JE Jaslovské Bohunice a 20 km od JE Mochovce. Radiácia však nepozná hranice a zrejme sa na týchto umelo vytvorených územiach nezastaví, tak, ako sme mohli vidieť v Černobyle či vo Fukušime.
Pri veľkej havárii hrozí, v závislosti od poveternostných podmienok, rozšírenie rádioaktívnych látok desiatky ba až stovky kilometrov od miesta ich úniku. Práve rozhodnutia o ochrane obyvateľov môžu zachrániť tisícky životov a rozhodujú doslova minúty. Treba sa len skryť? Kedy podať „jódové tabletky"? Treba evakuovať? Kto? Kedy? Ako?
Vo Fukušime bola situácia naozaj vážna, pretože bolo zničené veľké množstvo ciest a komunikačných kanálov. Okrem možnosti prístupu záchranných jednotiek do havarovanej elektrárne musí byť zabezpečený aj odvoz obyvateľov - zranených, mobilných, nemobilných, ľudí z nemocníc, domovov dôchodcov, atď. Nehovoriac o tom, že nie všetci čakajú doma na pokyny, ale rozhodnú sa odísť na „vlastnú päsť". Tieto a iné faktory môžu spôsobovať kolaps dopravy, nehovoriac o ďalších krízových situáciách.
Milo ma teda prekvapilo, že aj zodpovedné orgány na Slovensku sa rozhodli pohavarijné plány preveriť, či sú dostatočné, aktuálne a realizovateľné. Falošný poplach, ktorý minulý rok vystrašil obyvateľov v okolí Bohuníc mohol k takémuto rozhodnutiu tiež prispieť, hlavne, keď ľudia, a ku podivu ani starostovia, nevedeli, čo sa deje (oficiálne až 2 hodiny!).
Je dôležité, aby sa toto cvičenie nestalo len PR aktivitou a vlastne falošne uistilo ľudí, že sme na veľkú haváriu pripravení a nemajú sa ničoho báť. Podľa „Správy o príprave cvičenia simulovanej havárie jadrového zariadenia v Slovenskej republike na národnej úrovni" ide o cvičenie so zapojením niekoľkých obcí, čiže len obmedzený počet z vyše 256 000 obyvateľov, ktorí žijú v ohrozenej 21-kilometrovej oblasti okolo Bohuníc. Toto cvičenie by skôr malo slúžiť na získanie predstavy o možnom stave núdze, na identifikáciu krízových momentov, aby sa havarijné a evakuačné plány mohli zlepšiť.
Obávam sa, že to dopadne tak, že sa všetkým zapojeným zložkám po trojmesačnej príprave naozaj evakuácia podarí a nakoniec podpredseda vlády, minister vnútra, prevádzkovateľ reaktorov či priamo Úrad jadrového dozoru vyhlási, že Slovensko je na jadrovú haváriu pripravené a občania sa nemajú čoho báť.
Dúfam však, že tento nácvik splní pôvodný účel a prispeje k informovaniu a ochrane občanov nielen v oblastiach ohrozenia jadrovým zariadením.