Pri našom infostánku sa pristavilo množstvo ľudí, väčšinou veľmi príjemných. Prišli aj zástupcovia klasickej kategórie „rypákov", ktorí ani prinajmenšom nemajú záujem o normálnu diskusiu a prídu zrejme len preto, aby nám, alebo sebe dokázali, že oni všetko vedia najlepšie.
Celý deň prebiehal viac-menej štandardne, avšak zarazila ma jedna vec. Drvivá väčšina ľudí bola veľmi prekvapená, že v okolí Fukušimy už nie je všetko v úplnom poriadku. Vlastne vôbec netušili, čo sa tam deje.
Ako je to možné? Neinformujú slovenské médiá o skutočnom stave v Japonsku dostatočne? Alebo ľudia tieto informácie jednoducho nevnímajú?
Tí, ktorí sledujú aj zahraničné médiá majú prístup k obrovskému množstvu informácií o tom, čo sa vo Fukušime stalo, aké mala a má havária následky, či ako je možné, že sa vôbec udiala. Jednak ich môžu nájsť na internetových portáloch renomovaných médií, ale aj vo forme televíznych diskusií, či dokumentov, ktoré odvysielala napr. televízia ProSieben - Galileo, či dva z dielene BBC - Inside the Meltdown a Children of the Tsunami.
To, že táto téma veľa z nás nezaujíma je podľa mňa smutné. V Japonsku naďalej trpia ľudia, ktorým havária zobrala domovy či živobytie, pocit istoty. Vysťahovaná krajina sa premenila na krajinu tieňov a niekdajšia krása japonskej kultúry a spôsobu života doslova zarastá v zabudnutie. Naďalej sa vyskytujú oblasti, ktorých úroveň radiácie niekoľkokrát prevyšuje prirodzené pozadie. Naďalej sa objavujú kontaminované potraviny, ryby, riasy, ktoré pochádzajú z kontaminovaných oblastí či zamoreného morského ekosystému.
Objavujú sa ďalšie a ďalšie informácie o tom, že japonská vláda, príslušné orgány a jadrový priemysel vedeli o tom, že elektrárni Fukušima-Dajiči hrozí poškodenie pod vplyvom zemetrasenia a cunami roky predtým, ako k nemu došlo a neurobili nič pre to, aby havárii zabránili. Uprednostnili zisk pred bezpečnosťou ľudí.
O tomto ľudia nevedia. Ale nepravdivá informácia o znovuspustení reaktorov v Nemecku sa médiami rozšírila ako mor v priebehu niekoľkých hodín a mnoho ľudí jej doteraz verí.
Ak na Slovensku budeme pred týmito informáciami zatvárať oči, neznamená to, že sa niečo podobné nestane u nás, či kdekoľvek inde vo svete, kde sú reaktory prevádzkované. Jadrová bezpečnosť je mýtus. Jadrová nebezpečnosť ohrozuje nás všetkých, aj tých, ktorí s ňou nesúhlasíme, ktorí ju ignorujeme, ktorí si myslíme, že nič nezmôžeme tak radšej budeme ticho. Jadrové reaktory prevádzkuje len 31 krajín sveta a energia z nich pokrýva len 6 % celosvetovej spotreby. Nie sú nenahraditeľné, stačí len chcieť, čo môžeme vidieť na rozhodnutí Nemecka, Švajčiarska či Belgicka o ich postupnom odstavení. Nebuďme ako tri opičky ovládané jadrovými gorilami a povedzme NIE ďalšiemu rozvoju nebezpečnej jadrovej energetiky na Slovensku.