Jadru odchádza vlak II.

Autor: Andrea Zlatňanská | 11.3.2011 o 0:00 | (upravené 11.3.2011 o 0:18) Karma článku: 4,14 | Prečítané:  854x

Aj dnes sa budem venovať problematike jadrovej energie a jej porovnaniu s obnoviteľnými zdrojmi energie. Zameriam sa na citlivé témy, ktoré často vyvolávajú horlivé diskusie. Verejná diskusia na tému energetickej budúcnosti Slovenska však viac-menej chýba, a preto by som chcela upozorniť na tú "stranu mince", o ktorej sa hovorí málo.

Vo včerajšom príspevku som poskytla údaje o inštalovanom výkone zdrojov výroby elektriny v EÚ a vo svete. Jednoznačne z nich vyplýva, že energetický systém sa transformuje smerom k čistým, moderným a bezpečným technológiám, ktoré podporujú energetickú bezpečnosť krajín, rozvoj regiónov, vznik nových pracovných miest a v neposlednom rade ochranu klímy.

Svet začali ovládať obnoviteľné zdroje energie (OZE).

Je jasné, že všetky zdroje výroby elektriny so sebou prinášajú rôzne negatíva. Najdiskutovanejším problémom je hlavne cena elektriny, či vplyv na krajinu, scenériu.

 

Desiatky vs. tisíce rokov

Veľa z Vás sa zrejme v debatách o OZE rozčuľuje, veď predsa na Slovensku nechcete tie strašné „vrtule“ či slnečné elektrárne. A preto sa Vás pýtam, či teda podporujete vo svojom okolí vybudovanie trvalého úložiska jadrového odpadu?

Napríklad slnečné či veterné elektrárne po skončení 20 – 30 ročnej životnosti jednoducho odinštalujete a nezostane po nich nič. Jadrové elektrárne však zanechávajú oblasť úplne nepoužiteľnú na inú činnosť. Nehovoriac o potrebe zbavovania sa vysoko rádioaktívnych jadrových materiálov, ktoré zostávajú nebezpečné po dobu až 100 000 rokov. Lokalít, nad ktorými sa na Slovensku pre vybudovanie takéhoto úložiska uvažuje, je momentálne päť. Dokonca je Slovensko v „hre“ o vybudovanie tzv. regionálneho úložiska, čiže by sa k nám tieto nebezpečné materiály zvážali aj z iných krajín.

 

Ktorý zdroj je teda drahý?

Faktom je, že momentálne obnoviteľné zdroje potrebujú pre svoj rozvoj podporu od štátu, či samotných odberateľov elektriny. Takúto podporu potreboval aj jadrový, či uhoľný priemysel pri začiatku svojho rozvoja. Problém je však v tom, že aj pri neustále stúpajúcej cene elektriny stále pokračuje podpora neobnoviteľným zdrojom energie už po dobu desiatok rokov.

Ako ukazuje nedávna analýza Ministerstva financií SR, na Slovensku bol v minulom roku uhoľný priemysel podporený sumou 96 miliónov eur.

Z dôvodu deficitu finančných prostriedkov v Národnom jadrovom fonde sa naň budú musieť občania skladať v cene elektriny ročne asi 70 miliónov eur po dobu minimálne 50 rokov. Zodpovednosť prevádzkovateľa jadrových elektrární za škodu je na Slovensku taktiež limitovaná, čiže pri veľkej havárii by sme za škody zaplatili všetci.

Na druhej strane cena solárnych, či veterných elektrární neustále klesá a ich výstavba poskytuje rôzne benefity, ako je zníženie emisií skleníkových plynov a tým zlepšenie zdravia obyvateľstva, posilnenie regiónov, decentralizáciu výroby elektriny, či posilňovanie energetickej bezpečnosti. Preto je podpora týchto zdrojov logická, na rozdiel od podporovania tých, ktorých palivo z veľkej časti dovážame zo zahraničia a vývoj jeho ceny sa nedá dlhodobo odhadnúť.

Samozrejme, energetický systém sa nedá zmeniť zo dňa na deň. Čím dhšie však budeme čakať a zaostávať za zvyškom sveta, tým dlhšie budeme závislí na zdrojoch, ktorých zásoby sa radikálne znižujú.

Či sa Vám to páči, alebo nie, jadrová energia je zastaraná technológia, ktorá so sebou prináša veľa rizík. Obnoviteľné zdroje však naopak predstavujú šancu pre čistú a bezpečnú budúcnosť pre ďalšie generácie. Čo pre ne vyberiete? Jadrový odpad alebo čisté domáce zdroje?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Maďari si nemajú z čoho vyberať, preto prežíva Bugár

Maďarskí voliči sú čoraz apatickejší a hľadajú alternatívu.

KOMENTÁRE

Vyčerpá sa s Ficom III Bugárov kredit?

Most-Híd je taký baleťák na hrane.

TECH

Lysohlávky pomohli pacientom s rakovinou

Látka dokázala odhaliť pacientom nový zmysel života.


Už ste čítali?